Biblické texty a komentáre

Namiesto toho, aby nechali Boha, aby svojím odpustením alebo neodpustením rozhodol o tom, či svedok Jehovov musí byť vylúčený alebo zostať v zbore, dal VZ starším právo rozhodnúť o tom. A takto VZ dosadil starších na miesto Boha. A tak i postupy, ktorými starší rozhodnú o osude hriešnikov, porušujú až niekoľko biblických zásad. Nesprávny dôraz na pokánie a nie na odpustenie hriechov je vyjadrený v tom, kde sa hovorí, že ak má hriešnik znovu získať dobrý vzťah k Jehovovi, musí odmietnuť zlý postup ako niečo odporné. Potom čítame: Takýto postoj pokánia by sa mal prejaviť „ovocím, ktoré dokazuje pokánie“! Toto je ľudské prikázanie, ktoré ruší pravdu, že iba Boh má právo rozhodnúť, či svedok musí byť vylúčený alebo mu bude dovolené zostať v zbore!  

Je pravda, že na to, aby človek získal Božie odpustenie, musí činiť pokánie zo svojich hriechov. V Kresťanských gréckych písmach však nie je požiadavka, aby kresťan, ktorý sa vážne zmýlil, no modlil sa k Bohu o odpustenie, najprv vyprodukoval „ovocie“ alebo „skutky“, aby to dokázal, t.j. ako predpoklad na získanie takéhoto odpustenia! Jedinou požiadavkou je prestať páchať taký hriech. V Matúšovi 3:8 Ján hovoril k farizejom a aj saducejom: „Prinášajte teda ovocie, ktoré dokazuje pokánie.”! Ale to sa nevzťahuie na jednen konkrétny hriech! Ján bol podnietený, aby vyzval náboženských vodcov svojej doby, aby prinášali ovocie, ktoré sa hodí na pokánie. Ale Jánove slová sa týkali celého ich života, ktorý sa musel zmeniť, ak mali získať jeho krst! A to mal byť ten správny význam. Podobne sú v tom zmysle aj slová Pavla v knihe Skutky:

“To the nations I was bringing the message that they should repent and turn to God by doing works that befit repentance.” – Slutky apoštolov 26:20. Apoštol Pavol kázal neveriacim, nepokrsteným “Židom a pohanom zo všetkých národov“. Pavol ich povzbudzoval, aby činili pokánie zo svojho predošlého bezbožného života, a obrátili sa k pravému Bohu tak, že robili „skutky, ktoré dokazovali ich pokánie“. A preto výraz „ovocie alebo skutky, ktoré dokazujú pokánie“ poukazuje na to, čo musia ľudia urobiť predtým, ako budú pokrstení ako kresťania a tak následovníci Ježiša Krista, a nie ku konkrétnemu hriechu alebo hriechom, ktoré by sa ale mohli dopustiť potom, čo ich spáchali už pokrstení jednotlivci.