Biblické texty a komentáre

Pojem „pomazanie“ označuje duchovné zmocnenie a posvätenie, ktoré veriaci v Ježiša Krista dostávajú od Boha. V Starom Zákone bolo pomazanie olejom symbolickým aktom pre kňazov, prorokov a kráľov, čo znamenalo ich božské ustanovenie a zmocnenie (Exodus 30:30, 1. Samuelova 16:13). 

V Novom zákone sa toto pomazanie chápe ako dielo Ducha Svätého, ktorý prebýva vo veriacich učeníkov Ježiša Krista a zmocňuje ich (2. Korinťanom 1:21-22). „Svätý“ je titul často používaný pre Boha, ktorý zdôrazňuje Jeho čistotu a oddelenosť od hriechu (Izaiáš 6:3). V kontexte 1. Jánovho listu sa vzťahuje na Ježiša Krista.

Ktorý potom udeľuje Ducha Svätého svojim nasledovníkom (Ján 14:26). Toto pomazanie Božím Svätým duchom umožňuje veriacim rozlišovať pravdu od lži, čo je kľúčová téma v Jánovom liste, keď sa zaoberá prítomnosťou falošných učiteľov a antikristov – falošných pomazaných bratov Ježiša Krista (1. Jánov 2:18-19)!

Táto fráza zdôrazňuje myšlienku, že praví veriaci majú vrodené chápanie božskej pravdy prostredníctvom vedenia Ducha Svätého (Ján 16:13). Toto poznanie nie je len intelektuálne, ale aj vzťahové, zakorenené v osobnom vzťahu s Ježišom Kristom, ktorý je stelesnením pravdy (Ján 14:6). 

Raná cirkev čelila výzvam zo strany gnostických učení, ktoré si nárokovali tajné poznanie a popierali základné pravdy o Kristovom vtelení a božstve. Jánovo uistenie, že „všetci poznáte pravdu“, slúži ako protiklad k týmto herézam, ktoré prevládali v tomto čase!

Zároveň aj potvrdzuje, že posolstvo evanjelia je prístupné a zrozumiteľné len všetkým vyvoleným pomazaným bratom Krista veriacim, ale nie ostatným. Táto pravda je v súlade s učením apoštolov a širším rozprávaním Písma, ktoré zdôrazňuje jasnosť a dostatočnosť Božieho zjavenia (2. Timotejovi 3:16-17).