Evanjelium podľa Lukáša 2:41–45 opisuje epizódu, v ktorej je dvanásťročný Ježiš na čas „stratený“ pre svojich rodičov, no v skutočnosti sa nachádza presne tam, kde má byť – v dome svojho Otca. No tento príbeh má hlbší význam než len historický detail z Ježišovho detstva. Ale naznačuje vzor, v ktorom Božie dielo prebieha skryto a je často nepochopené tými, ktorí sa spoliehajú na vonkajšie očakávania a zaužívané predstavy o tom, kde a ako má Boh konať.
Apoštol Pavol v Kolosanom 3:3 píše: „Lebo ste zomreli a váš život je skrytý s Ježišom Kristom v Bohu“! A tento výrok presne vystihuje duchovnú realitu, ktorú Lukášov text predobrazuje. Lebo Ježišov život bol už od mladosti ukrytý v Božej vôli, nie v ľudskom uznaní. A to, že ho jeho rodičia nenašli medzi príbuznými, poukazuje na rozdiel medzi prirodzeným predpokladom a duchovnou skutočnosťou. V protiobraze sa tento princíp vzťahuje na Kristových pomazaných bratov a sestry dnes!
Lenže je to v čase konca. Ich duchovný život je rovnako „skrytý s Ježišom Kristom v Bohu“. Nemusia byť vždy rozpoznaní náboženským systémom ani väčšinou veriacich, pretože ich identita nie je založená na viditeľnej pozícii, ale je na vnútornom spojení s Otcom. Lenže tento skrytý stav ale nie je trvalý. Pavol v nasledujúcom verši hovorí o budúcom zjavení s Kristom v sláve. Tak ako bol Ježiš po čase znovu „nájdený“, aj tí, ktorých život je dnes skrytý v Bohu, budú v pravý čas zjavení. Dovtedy zostáva ich vernosť, ticho a dôvera v Boží plán znakom pravého synovstva!


tupci o takých hlbokých veciach života nemajú... ...
Celá debata | RSS tejto debaty