“Prebuď sa, meč, proti môjmu pastierovi, proti môjmu priateľovi,“ hovorí Jehova vojsk. ‚Udri pastiera a nech sa ovce rozpŕchnu. A zdvihnem ruku proti bezvýznamným‘.” – Zachariáš 13:7.
Výraz „bezvýznamný“ sa v biblickom kontexte môže na prvý pohľad javiť ako tvrdý alebo znevažujúci, no jeho význam je oveľa hlbší a duchovne bohatší. Jehova Boh ho používa nie na poníženie, ale na zdôraznenie kontrastu medzi ľudskou obmedzenosťou a svojou vlastnou veľkosťou. Keď Boh poukazuje na bezvýznamnosť človeka, robí tak v porovnaní so svojou večnosťou, múdrosťou a mocou, nie ako prejav odmietnutia.
Proroci v Biblii sú často opísaní ako slabí, nedokonalí a z pohľadu sveta bezvýznamní ľudia. Napriek tomu si ich Jehova vybral, aby sprostredkovali jeho posolstvo. Aj Mojžiš pochyboval o svojich schopnostiach, Aj prorok Jeremiáš sa cítil príliš mladý a Izaiáš si uvedomoval svoju nečistotu. Práve ich „bezvýznamnosť“ však umožnila, aby sa prejavila Božia moc, čím sa zdôraznilo, že posolstvo nepochádza z človeka, ale od Boha.
Podobný princíp sa vzťahuje aj na Boží ľud ako celok. Izraeliti boli malým a často prehliadaným národom, Jehova ich nazýval svojím vlastníctvom. Ich bezvýznamnosť v očiach iných národov slúžila na to, aby sa ukázalo, že ich víťazstvá a zachovanie neboli výsledkom ich sily, ale priazne a vedenia Všemohúceho Stvoriteľa vesmíru, Boha!
Biblický pojem „bezvýznamný“ teda neznamená bezcenný. Naopak, poukazuje na pokoru, závislosť od Boha a tiež ochotu byť použitý na vyšší cieľ. Jehova Boh si často vyberá to, čo svet považuje za slabé, aby tým oslávil svoje meno. Tak v tom spočíva hlboké posolstvo nádeje: ten, kto sa cíti bezvýznamný, môže mať v Božom zámere jedinečnú hodnotu.
Celá debata | RSS tejto debaty