Biblické texty a komentáre

Od posledných desaťročí pred naším letopočtom až po novovek sa v židovských dejinách opakovane objavovali osoby, ktoré tvrdili, že majú osobitné Božie poslanie a že nastáva čas obnovy Izraela. Lenže tento fenomén nemožno oddeliť od historických okolností. Po páde hasmonejskej nezávislosti, nástupe Heroda a následnom upevnení rímskej moci sa medzi časťou židovského obyvateľstva posilnila túžba po Božom vyslobodení. 

Medzi prvých známych vodcov patria Júda, syn Ezechiáša, Šimon z Perey, Athronges, neskôr Júda Galilejský. No nie pri všetkých však máme dostatočný dôkaz, aby sme ich označili za osoby, ktoré sa doslova vyhlásili za Mesiáša. Ale často išlo aj o politických a náboženských vodcov, ktorých hnutia mali mesiášske črty. Nový zákon nám poskytuje mimoriadne zaujímavé príklady Theudasa a Júdu Galilejského. Gamaliel v Skutkoch 5 opisuje, ako sa ich hnutia po smrti vodcov rozptýlili. 

Tento vzorec je historicky významný: vodca zomrie a jeho politicko-mesiášske hnutie sa rozpadne. No najväčším predkresťanským či ranokresťanským príkladom takéhoto fenoménu je Šimon bar Kochba. V rokoch 132–135 viedol veľké povstanie proti Rímu. Rabbi Akiva ho považoval za Mesiáša a používal pri ňom proroctvo z 1.Mo.24:17. Bar Kochba vytvoril krátkodobý štát, ale Rím povstanie nakoniec zničil a samotný Bar Kochba zahynul. 

V neskorších storočiach sa tento fenomén opakuje. Objavili sa Moses z Kréty, potom Serene, David Alroy, Nissim ben Abraham, Asher Lemmlein a Šlomo Molcho. Niektorí boli popravení, iní zmizli alebo ich hnutia jednoducho stratili podporu. Lenže židovská encyklopédia uvádza napríklad, že mesiášsky vodca v Jemene, v roku 1172, bol ale zatknutý moslimskými úradmi a popravený. Abulafia naopak prežil a jeho koniec zostáva nejasný. Najväčším novovekým prípadom bol Šabtaj Cvi. 

V roku 1665 sa stal centrom obrovského mesiášskeho hnutia. Osmanské úrady ho však nezabili, a v roku 1666 konvertoval na islam. Napriek tomu, jeho hnutie úplne nezaniklo ale vytvorilo ďalšie mesiášske prúdy. Ježiš Kristus preto zostáva historicky mimoriadne zaujímavým prípadom. Rovnako ako niektorí iní mesiášski vodcovia bol popravený, ale jeho hnutie sa po jeho smrti nerozpadlo. Podľa Novej Zmluvy bola práve jeho smrť a vzkriesenie základom jeho mesiášskeho poslania dodnes!