Nový zákon opisuje vedenie Duchom ako vnútorný, osobný a oslobodzujúci proces. Apoštol Pavol v Rimanom kapitola 8 a zdôrazňuje, že Božie deti sú vedené Duchom, nielen zákonom ani vonkajšou autoritou. Ide o vzťah, v ktorom Boh pôsobí na naše svedomie, premieňa zmýšľanie a vedie človeka k zrelosti. Také vedenie predpokladá dôveru v pravdu, schopnosť rozlišovať a osobnú zodpovednosť pred Bohom. A nie je uniformné, pretože Duch nepôsobí mechanicky, ale osobne. Spoločným znakom ale vždy zostáva ovocie – spravodlivosť, láska a sloboda.
Pre organizačné náboženstvá je tento model problémový. Vnútorné vedenie sa nedá merať, kontrolovať ani centralizovať. Svedomie je individuálne, a Duch je neviditeľný. Preto sa objavuje prvý posun – vzniká pochybnosť o schopnosti jednotlivca rozlišovať. Človek je nenápadne vedený k presvedčeniu, že sám nemôže vedieť, či ho vedie Duch alebo vlastné myšlienky. A tá neistota nepopiera Ducha otvorene, ale oslabuje dôveru v jeho pôsobenie. Vzniká aj potreba „bezpečnejšej“ alternatívy, ktorá poskytne istotu.
Do tohto priestoru vstupuje výklad. Najprv ako pomoc, ochrana a jednotiaci nástroj. Výklad je prezentovaný ako overené porozumenie Biblie, ktoré chráni pred omylom a rozdelením. Postupne sa však mení jeho funkcia: z pomôcky sa stáva norma. Vedenie Duchom je oficiálne uznávané, ale len vtedy, ak je v súlade so schváleným výkladom. Poslušnosť už neznamená vernosť pravde, ale súhlas s interpretáciou autority. Jazyk prispôsobujú tomuto posunu: Duch nás vedie začína v praxi znamenať „organizácia rozhodla“.
Lenže v konečnej fáze sa mení samotný spôsob čítania Biblie. Text už nie je zdrojom formovania ich viery, ale materiálom na potvrdzovanie hotových záverov. Aj pasáže o slobode, svedomí a Duchu sú obmedzované alebo redefinované tak, aby neohrozovali jednotu systému. A človek sa učí dôverovať výkladu viac, než vlastnému duchovnému rozlišovaniu. Potom ale vzniká duchovná závislosť, v ktorej sa zodpovednosť presúva z jednotlivca na autoritu. Tento stav je v priamom rozpore s biblickým obrazom vedenia Duchom, ktorý má viesť k synovstvu, nie k závislosti, k zrelosti, a nie k podriadenosti. Biblická sloboda sa tak mení na organizačnú istotu – za cenu osobnej zodpovednosti pred našim Stvoriteľom a Všemohúcim Bohom!
Celá debata | RSS tejto debaty