Biblické texty a komentáre

Počas viac ako 1000 rokov bola pieseň kráľa Šalamúna alebo aj Pieseň Superlativa považovaná za Pieseň všetkých piesní! Len do času, keď bol apoštol Ján inšpirovaný napísať Knihu Zjavenie! Prečo to môžeme tak povedať? Uvažujme nad slovami Zjavenia:

“Potom som videl Baránka, ako stojí na vrchu Sion a s ním 144 000 tých, ktorí majú napísané na čele jeho meno a meno jeho Otca…Spievajú akoby novú pieseň pred trónom a pred štyrmi živými bytosťami a pred staršími. Tú pieseň sa nemohol naučiť nikto okrem tých 144 000 kúpených zo zeme.” – Zjavenie 14:1-3.

Čo je tá superlatíva pieseň, ktorú pomazaní bratia Ježiša Krista (muži aj ženy) spievajú, a ktorú nikto okrem nich ju spievať nedokáže? Odpoveď máme v slovách samého Krista, keď sa ho apoštolovia pred jeho odchodom na nebo, opýtali:

“’Pane, obnovíš už v tomto čase kráľovstvo v Izraeli?‘ On im odpovedal: ‚Nie je vašou vecou poznať časy alebo obdobia, ktoré určil Otec vo svojej právomoci. Ale keď na vás príde svätý duch, dostanete moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme.“ – Skutky 1:6-8.

Byť ‘svedkami Ježiša Krista’ znamená, že jeho pomazaní bratia v čase konca budú “zvestovať” svedkom Jehovovým „novú pieseň“, inými slovami, že už boli zapečatení a oslávemí Božím nebeským Kráľom, že ho už osobne videli osláveného v “čase konca” alebo v “deň nášho Pána”, v deň súdu celého sveta!