Vo svojom inšpirovanom liste kresťanskému zboru v Galatách, apoštol Pavol vysvetľuje kresťanom vo štvrtej kapitole svojho listu biblickú prorockú drámu o dvoch manželkách Abraháma, slúžku Hagar a vlastnú ženu Sáru, verného služobníka Jehovu Boha, týmito inšpirovanými jasnými slovami v štvrtej kapitole, verše 23-26:
“Ženy znamenajú dve zmluvy. Prvá zmluva, ktorá bola uzavretá na vrchu Sinaj, je ako Hagar, rodí deti do otroctva. Hagar predstavuje Sinaj, vrch v Arábii, a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo ten je so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem hore je slobodný a on je našou matkou.”
Dve ženy, Hagar a Sára, dve zmluvy! Stará Zmluva, Zmluva Zákona s Izraelom, a druhá, Nová Zmluva medzi Bohom Jehovom a duchovným Izraelom Ježiša Krista s jeho 144 000 pomazanými bratmi, adoptovanými synmi Jehovu Boha spomedzi nedokonalých, ale verných ľudí s Kristom ako sprostredkovateľom.
Napriek tejto inšpirovanej pravde, písalkovia Strážnej Veže vyprodukovali mnohé články, ktoré tejto biblickej pravde absolútne protirečia! Jeden taký článok je tiež v Strážnej Veži z roku 1963, pod názvom “Vnútorná harmónia — dôkaz božského autorstva Biblie”, ktorý vysvetľuje zdĺhavým procesom v pagagrafe 24:
“Môžeme teda oceniť, že „Jeruzalem hore“, „vrch Sion a mesto živého Boha, nebeský Jeruzalem“, je v skutočnosti teokratickou, univerzálnou organizáciou Jehovu Boha, ktorú symbolizovala aj biblická ‚žena‘ Edenského proroctva v 1. Mojžišovej 3:15.„
Celá debata | RSS tejto debaty