Biblické texty a komentáre

“To všetko preto, aby vlády a mocnosti v nebesiach teraz prostredníctvom zboru spoznali Božiu múdrosť, ktorá sa prejavuje rozmanitými spôsobmi. Je to v súlade s večným zámerom, ktorý stanovil v spojitosti s Kristom Ježišom, naším Pánom.” – Efezanom 3:10, 11. 

Keď apoštol Pavol v liste Efezanom hovorí o „Božom večnom zámere“ (Ef 3:11), odhaľuje jednu z najhlbších právd celej Biblie. Tento zámer nevznikol po páde Adama ani ako odpoveď na hriech. Bol ustanovený ešte pred založením, stvorením sveta, ale jeho stredobodom je Ježiš Kristus. Boh od večnosti zamýšľal, aby jeho Syn zaujal toto najvyššie miesto v stvorení a aby sa skrze neho uskutočnil celý plán spásy i obnovy všetkého.

Evanjelium podľa Jána hovorí, že všetko vzniklo skrze Božie Slovo, ktorým je Kristus (Jn 1:1–3). Pavol dodáva, že „všetko bolo stvorené skrze neho a pre neho“ (Kol 1:16). To tiež znamená, že celé stvorenie smeruje ku Kristovi. Zem, vesmír, ľudstvo aj dejiny majú svoj konečný cieľ v Božom Synovi. Večný Boh nikdy nestratil kontrolu nad svojím plánom (alebo večným predsavzatím), ani keď človek zhrešil v Edene.

Prvé mesiášske proroctvo v Biblii, v 1. Mojžišovej 3:15 ukazuje, že Boh bude konať prostredníctvom „semena ženy“, a ktoré nakoniec zvíťazí nad hadom. A tento sľub sa postupne rozvíja v dejinách Izraela, cez zákon, prorokov a žalmy, a napokon vrcholí v osobe Ježiša Krista. Sám Ježiš po svojom vzkriesení vysvetlil učeníkom, že celé Písmo svedčí o ňom (Lk 24:27). Starý zákon teda nie je oddeleným príbehom, ale prípravou na príchod Božieho Syna.

V liste Efezanom Pavol vysvetľuje, že Kristus svojou smrťou a vzkriesením spojil Židov i pohanov do jedného Božieho ľudu. Cieľom však nie je iba vytvorenie cirkvi. Cirkev je prostriedkom, cez ktorý sa zjavuje Božia múdrosť, i sa uskutočňuje jeho večný zámer. Boh chce napokon „zjednotiť všetko v Kristovi, čo je na nebi i na zemi“ (Ef 1:10). A J. Kristus je hlavou nového stvorenia a dedičom všetkého, čo Boh pripravil a stvoril!

Posledné kapitoly knihy Zjavenie ukazujú naplnenie tohto zámeru. Boh prebýva medzi svojím ľudom, smrť a utrpenie miznú a celé stvorenie je obnovené. Všetka sláva patrí Baránkovi, ktorý bol zabitý a ktorý teraz vládne naveky. Ale Boží večný zámer sa tak nekončí iba odpustením hriechov, ale úplnou obnovou stvorenia pod Kristovou vládou.

Boží večný zámer je preto predovšetkým zámerom so Synom. Ježiš Kristus je spolu pôvodcom stvorenia, Vykupiteľom celého ľudstva, aj hlavou cirkvi a budúcim Kráľom obnoveného sveta. Celá Biblia – od Genezis až po Zjavenie – smeruje k tejto jednej veľkej skutočnosti: aby bol Boží Syn oslávený a aby všetko našlo svoje naplnenie v ňom. Práve preto Pavol nazýva tento plán „večným zámerom“, ktorý Večný Boh uskutočnil v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.