Biblické texty a komentáre

Biblia opisuje stvorenie človeka ako vrchol šiesteho tvorivého dňa, no zároveň naznačuje, že po Adamovom stvorení nasledovalo tiež viacero významných udalostí. Niektorí bádatelia preto zastávajú názor, že šiesty tvorivý deň sa neskončil okamihom Adamovho stvorenia, ale až po zavŕšení celej série udalostí, ktoré boli nevyhnutné na dokončenie Božieho zámeru s ľudstvom. Táto interpretácia vychádza z presvedčenia, že Biblia venuje týmto udalostiam dostatočný priestor na to, aby ich bolo možné chápať ako súčasť šiesteho tvorivého dňa.

Podľa tejto chronológie bol Adam stvorený v roku 4026 pred n. l. Potom dostal od Jehovu prvú úlohu – pomenovať všetky zvieratá (1. Mojžišova 2:19, 20). Zastancovia tejto interpretácie predpokladajú, že na splnenie tejto jedinečnej úlohy mohlo už trvať približne štyridsať rokov. Následne Adam čakal ďalších približne desať rokov, kým Boh Jehova vytvoril Evu, pri ktorej Adam zvolal: „Konečne je to kosť z mojich kostí a telo z môjho tela“ (1. Mojžišova 2:23). Ani tým sa však podľa tohto pohľadu šiesty tvorivý deň ešte neskončil.

Za skutočné zavŕšenie šiesteho tvorivého dňa sa považuje až narodenie Kaina. Až vtedy sa totiž prvýkrát naplnil Boží príkaz, aby ľudia boli plodní, množili sa a naplnili zem (1. Mojžišova 1:28). Eva pri narodení svojho prvorodeného povedala: „Vytvorila som syna s Jehovovou pomocou“ (1. Mojžišova 4:1). Podľa tejto interpretácie práve tento okamih predstavuje úplné zavŕšenie šiesteho tvorivého dňa a potom začiatok siedmeho dňa – Božieho odpočinku.

Ale ak sa k roku Adamovho stvorenia pripočíta približne päťdesiatjeden rokov medzi jeho stvorením, a narodením Kaina, potom začiatok siedmeho tvorivého dňa pripadá približne na rok 3975 pred n. l. No pri predpoklade, že každý tvorivý deň predstavuje obdobie sedemtisíc rokov, potom uplynie šesťtisíc rokov siedmeho dňa približne začiatkom októbra roku 2026 n. l. Zástancovia tej chronológie preto usudzujú, že práve toto obdobie môže predstavovať významný prorocký medzník v Božom zámere.

Táto interpretácia potom ďalej predpokladá, že po dovŕšení šiestich tisícročí siedmeho tvorivého dňa začne tisícročná vláda Ježiša Krista, ktorá bude zodpovedať zostávajúcej tisícke rokov Božieho odpočinku. Tak by sa Kristova vláda stala vyvrcholením siedmeho tvorivého dňa a zároveň dokončením Božieho pôvodného zámeru s ľudstvom. Ale až po skončení Kristovho tisícročného kráľovstva by sa zavŕšil celý sedemtisícročný siedmy tvorivý deň a Boží zámer so zemou by dosiahol svoje úplné naplnenie.

Takáto chronológia predstavuje ucelenú interpretáciu viacerých biblických textov. Ale zároveň je potrebné zdôrazniť, že nejde o výklad, ktorý by bol všeobecne prijatý medzi biblickými učencami dňa, alebo výslovne uvedený v samotnom biblickom texte. Ale je to konkrétna interpretačná rekonštrukcia založená na určitých predpokladoch o dĺžke udalostí opísaných v knihe Genezis (a zároveň aj dôkaz, že Stvoriteľ, Jehova Boh, neskončil zjavovanie nových právd svojim pomazaným synom)!