Biblické texty a komentáre

“Ale teraz, Jehova, náš Bože, zachráň nás z jeho (kráľa Senacheriba) rúk, nech všetky kráľovstvá zeme spoznajú, že jedine ty, Jehova, si Boh.“ – Izaiáš 37:20.

V Izaiášovi 37:20 zaznamenáva prorok modlitbu kráľa Ezechiáša počas asýrskeho obliehania Jeruzalema: „A teraz, Hospodin, náš Bože, zachráň nás z jeho ruky, aby všetky kráľovstvá zeme poznali, že ty jediný si Hospodin.“ Hebrejské sloveso preložené ako „zachráň nás“ je הוֹשִׁיעֵנוּ (hôšîʿênû), odvodené od koreňa יָשַׁע (jášaʿ), ktorý znamená „zachrániť“, „vyslobodiť“, „oslobodiť“ alebo „priniesť víťazstvo“. V celom Starom zákone tento koreň opisuje jedinečné postavenie Hospodina ako Spasiteľa a Vysloboditeľa svojho ľudu.

Význam tohto koreňa presahuje hranice Starého zákona, pretože z neho pochádza aj hebrejské meno יֵשׁוּעַ (Ješua), ktoré poznáme v slovenčine ako Ježiš. Meno Ješua je skrátenou formou mena יְהוֹשֻׁעַ (Jehóšua, Jozua) a znamená „Jahve zachraňuje“ alebo „Hospodin je spása“. Pri preklade Hebrejskej Biblie do gréčtiny bolo toto meno zapísané ako Ἰησοῦς (Iésús), čo je podoba používaná v celom Novom zákone.

Evanjelista Matúš zámerne upozorňuje na význam Ježišovho mena. V Matúšovi 1:21 anjel oznamuje Jozefovi: „Nazveš ho menom Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z ich hriechov.“ Grécke sloveso σώσει (sōsei) znamená „zachráni“, no jeho význam priamo odkazuje na hebrejský pôvod mena Ješua.

Matúš tak predstavuje Ježišovo poslanie ako naplnenie Božieho diela spásy, ktoré bolo zjavované už v Starom zákone. Z rovnakého hebrejského koreňa pochádza aj výraz הוֹשִׁיעָהנָּא (hôšîʿâ nāʾ), teda „Prosím, zachráň!“, z ktorého vzniklo známe zvolanie „Hosana“, ktorým zástupy vítali Ježiša pri jeho vstupe do Jeruzalema.

Izaiáš 37:20, meno Ježiš, Matúš 1:21 i zvolanie „Hosana“ sú preto jazykovo prepojené spoločným hebrejským koreňom jášaʿ. Táto súvislosť poukazuje na jednotu biblického posolstva: spása patrí Hospodinovi a Nový zákon predstavuje Ježiša ako toho, prostredníctvom ktorého Boh uskutočňuje svoje spásonosné dielo.