Biblický obraz vyschnutia Eufratu pri páde Babylonu patrí medzi veľmi pozoruhodné prorocké symboly, ktoré Zjavenie preberá zo starších biblických proroctiev. Historický Babylon bol chránený mohutným systémom hradieb, a i riekou Eufrat. Keď bola voda odvedená, otvorila sa cesta do mesta a Babylon padol. Zjavenie 16:12 tento obraz znovu používa: voda Eufratu vysychá, „aby bola pripravená cesta pre kráľov od východu slnka“.
Ak Veľký Babylon chápeme ako symbol spoločnosti Strážna veža, potom vzniká veľmi pozoruhodná moderná prorocká aplikácia. Už Zjavenie 17:15 samo vysvetľuje symbol vôd: predstavujú „ľudí, zástupy, národy a jazyky“. Vyschnutie Eufratu by preto mohlo predstavovať postupnú stratu ľudskej podpory, poslušnosti, autority a spoločenského vplyvu, na ktorých organizačný systém závisí.
Takýto proces by nemusel začať fyzickým zničením organizácie. Mohol by sa začať vnútorným odlivom „vôd“, možno stratou dôvery, odchodom členov, spochybňovaním autority vedenia, znižovaním finančnej a zároveň spoločenskej podpory, aj postupným odhaľovaním rozporov medzi tvrdeniami organizácie a biblickým textom. Organizácia môže navonok stále vyzerať mocne, ale jej „Eufrat“ môže postupne vysychať.
Významná je aj súvislosť s Jezábel v Zjavení 2:20. Biblia priamo nehovorí, že Jezábel i Veľký Babylon sú tá istá spoločnosť. A ak ich však chápeme ako dva symbolické obrazy jedného náboženského systému, Jezábel môže zdôrazňovať jeho vnútornú skazenosť a zvádzajúci vplyv, zatiaľ čo Veľký Babylon jeho širšiu svetovú organizačnú a mocenskú štruktúru.
Celá debata | RSS tejto debaty